Prečítal som Ľuboša Blahu

Autor: Štefan Hrivňák | 13.9.2018 o 9:00 | (upravené 13.9.2018 o 10:25) Karma článku: 10,15 | Prečítané:  10671x

        Rozhodol som sa spraviť to, čo zrejme len málokto z jeho podporovateľov, alebo oponentov sledujúcich ho na sociálnej sieti – prečítal som si jednu z jeho kníh. 

          Kto by dnes v slovenskej spoločnosti nepoznal Ľuboša Blahu – poslanca za stranu SMER – sociálna demokracia. Jeho verejné pôsobenie vzbudzuje mnoho vášní, a je len veľmi málo ľudí, ktorí by sa k jeho názorom stavali ľahostajne. Buď mu fandia, alebo s ním nesúhlasia, otvorene, ironicky, ba podaktorí aj vulgárne. Ľuboš Blaha však nie je len poslanec, ale aj ľavicový politik, politológ, filozof – podľa vlastných slov marxista a socialista, zamestnanec Ústavu politických vied SAV. Ľavicové spektrum spoločnosti ho označuje ako ľavicového intelektuála, s čím sa dá súhlasiť, keďže má na svojom konte niekoľko vedeckých publikácií.

            Priznám sa, ani mňa neobišla vlna hejtu adresovaná Ľubošovi Blahovi, ktorá sa na neho valila najmä toto leto. Absolútne vymedzovanie sa voči akejkoľvek osobe je však vždy sprevádzané podporou „z druhej strany“, čo som takisto jedným očkom sledoval. Motivácia prečítať si jednu z jeho kníh bola sprevádzaná tým, že som chcel zistiť, aké sú jeho filozofické východiská a či sa zhodujú s tým čo proklamuje a píše na svojom profile na sociálnej sieti.

            Hneď na úvod by som chcel zdôrazniť, že nie som filozof (i keď som absolventom filozofickej fakulty). Pracujem ako archivár a odborne sa zaoberám novovekými slovenskými dejinami (naposledy som s kolegami vydal odborno-populárnu knižku Víno v prameňoch). Preto môj pohľad nebude oponentúrou Blahovej práce, ani komplexnou polemikou jeho filozofických názorov. No práve poznanie dejinných udalostí a súvislostí mi umožnilo hodnotiť a posudzovať prezentované názory z iného uhla pohľadu. Ľuboša Blahu na tomto mieste nemienim ironizovať, zosmiešňovať, vyzdvihovať ani velebiť. Treba objektívne povedať, že autor je vzdelaný, vo svojej problematike rozhľadený a sčítaný, i keď celkom očividne tendenčný a ako ukážem na konci tohto článku, zrejme sa nie vždy drží ideálov, ktoré sám hlása a propaguje.

            A teraz už k samotnej knihe, ktorú som si z jeho repertoáru vybral. Nesiahol som po novinke – Antiglobalistovi, ale po o niečo staršom titule z roku 2011 s názvom Matrix kapitalizmu - Blíži sa revolúcia?. Názov „matrix kapitalizmu“ je metaforou k známemu filmu, v ktorom sa rozvíja myšlienka, že svet okolo nás nie je skutočný. Tak vníma Blaha súčasný politicko-ideologický systém, ktorý nám prostredníctvom rôznych sofistikovaných manipulatívnych techník a prostriedkov podsúva také vnímanie sveta, aké vyhovuje mocenským elitám. Stručne povedané, kniha je kritikou súčasného systému, pričom autor nevyužíva len autopsiu, ale aj poznatky ďalších filozofov, najmä Noama Chomského a ďalších, skôr ľavicovo orientovaných autorov. Mnohé z jeho myšlienok, či už vlastných alebo prebratých, sú určite zaujímavé, podnetné, revolučné. Značnú časť z obsahu textu by sme mohli označiť aj ako pravdivé tvrdenia, bez ohľadu na svetonázor čitateľa. Veď kto by napríklad nemohol súhlasiť s tvrdením, že ...aby (média) čo najviac bohatli, potrebujú predávať, čo najviac reklamného priestoru... v médiách bude čoraz viac krvi, sexu a násilia.... Napokon vývoj mu dal v tomto za pravdu. Jedným dychom však musím dodať, že nemôže byť objektívne, čo je postavené len na kritike. Ja sa ako historik snažím dopátrať k pravde, ktorá nemôže byť nikdy celkom objektívna, no mojím cieľom je čo najviac sa k objektivite priblížiť – nestrannosťou, nadhľadom, kritickým vnímaním prameňov a ich vzájomnou konfrontáciou. Matrix kapitalizmu však nič z toho neponúka. Práve naopak, z textu sa zdá, že autor si vopred stanovil cieľ a následne tomu prispôsobil argumentáciu. Súčasný systém si určite zaslúži kritiku, sebareflexia je potrebná a žiadúca pre fungovanie spoločnosti. Nie je však objektívne uchyľovať sa k zjednodušovaniu štýlom: tento systém je zlý a iný zase dobrý. Nič nemožno priviesť k dokonalosti a skutočnosť je zložitá, pre niekoho pozitívna, pre niekoho negatívna a zase odlišná z iného uhla pohľadu. Zjednodušovanie a  jednostranne zamerané texty, čo Blahove dielo jednoznačne obsahuje, vedie k nepochopeniu a skĺznutiu do konšpiračných teórií.

            V ďalších častiach sa budem snažiť konfrontovať niekoľko pasáží/posolstiev z knihy, Blahove názory a historické fakty. Ľuboš Blaha 27. mája 2018 vo svojom statuse na facebooku napísal: „...Komunisti zobrali slobodu kšeftárom, podvodníkom, zlodejíčkom a nemorálnym cynickým a arogantným prasatám a dali slobodu chudobným ľudom, ktorým dali prácu, sociálne istoty, bývanie, podporu rodiny a dôchodky. No chápete – svine jedny! Nestarali sa o Matoviča a podobné monštrá. Starali sa o pracujúcich ľudí a ich rodiny...“.  Tento názor nemožno brať ako bernú mincu toho, čo sa za socializmu v Československu skutočne dialo, a to musí vedieť aj sám Blaha. Chcem zdôrazniť, že nie všetko za socializmu bolo zlé, ale tento systém nemožno hodnotiť pozitívne, nebol ani demokratický a už vôbec nie spravodlivý.

            V množstve odsekov v Matrixe kapitalizmu sa môže čitateľ dočítať, že súčasný režim vymýva ľudom mozgy, že „školy sú súčasťou dezinformačných aparátov, nastoľujú poslušnosť, obmedzujú nezávislé myslenia a hrajú inštitucionálnu rolu v systéme kontroly a útlaku“. Že vzdelaný človek, je najviac nasiaknutý ideológiou a preto, z pozície intelektuálnej elity, ďalej retardačne vplýva na udržiavanie spoločnosti v sebaklame. A tu si môžeme všimnúť určitý paradox. Tieto tvrdenia presne pasujú na režim, ktorý držal opraty moci v ČSR v rokoch 1948 – 1989. Komunisti vnímali školstvo a vzdelanie (oprávnene) ako dôležitú súčasť v procese ideologickej výchovy/nápravy mládeže. Nastoľovanie režimu bolo sprevádzané personálnym čistkami na všetkých typoch škôl, množstvo skutočných intelektuálov a vzdelancov – vysokoškolských profesorov, ktorí sa nestotožnili s „vedeckými“ metódami marxizmu-leninizmu, muselo opustiť svoje katedry. Absolútnym vrcholom devalvácie vzdelania na úkor straníckej ideológie bolo obsadenie miest vysokoškolských učiteľov murármi či kuričmi bez maturity, len s polročným politickým kurzom. To dovtedy, a ani potom, nemalo a nemá v histórii vzdelávania obdobu.

            V knihe sa tiež spomína, že jedným z ideologických aparátov je (bola) aj cirkev a náboženstvo. Toto však dobre vedeli komunisti, ktorí získali moc v roku 1948. Cirkev označili za hlavného konkurenta v boji o správnu ideologickú orientáciu mládeže a preto sa zo všetkých síl snažili zo škôl odstrániť náboženský vplyv. Dialo sa to (opäť) prostredníctvom personálnych čistiek, postupného vylučovania náboženstva z rozvrhu a pridávaním propagandistických prvkov do systému vzdelávania. Ak teda Blaha zastáva názor, že súčasné školstvo je súčasťou dezinformačného aparátu vládnucich vrstiev, ako môže propagovať režim, ktorý odbornosť, vzdelanie a všetko čo sa s tým spája radikálne podriadil tomu jedinému – ideologicko-politickým požiadavkám mocných?

            Keď si uvedomíme, čo vlastne Blaha kritizuje – vymývanie mozgov, neschopnosť ľudí samostatne myslieť, odpútať sa od reality vytvorenej „matrixom kapitalizmu“ – tak vyznieva celkom bizarne jeho obhajoba socialistického režimu. Ak totiž porovnáme socializmus so súčasným stavom, tak bývalý režim z toho nemôže vyjsť pozitívne. Ľudia v minulosti nemohli verejne prezentovať „iný“ názor. Veď koľkí skončili ako politickí väzni, koľkých vylúčili na okraj spoločnosti, tým že prišli o zamestnanie a ich domovy opakovane „navštevovali“ policajné razie. A pozrime sa dnes. Len v oblasti slovenských dejín je množstvo titulov ponúkajúcich „alternatívnu históriu“, hoci ide prinajlepšom o science fiction. A nie je ani pravda, že tieto diela nie sú bežne dostupné, práve kapitalizmus otvoril cestu aj brakovej literatúre – stačí, keď o ňu bude dostatok záujemcov – veď vydavateľovi ide predovšetkým o zisk. Pritom Blaha cituje Chomského, ktorý označuje históriu ako „prevodovú páku ideológie“, ktorá je „vlastnená vzdelanými triedami“. Áno, história je spolitizovanou vedou, vždy bola a vždy bude. Na druhej strane, opäť v porovnaní so socializmom, sú možnosti interpretácie historických faktov neporovnateľne voľnejšie a na značnú časť historikov nie je vyvíjaný vedomý tlak pri koncipovaní ich prác. Naschvál hovorím vedomý, pretože Blaha píše o sofistikovanom a skrytom ideologickom pôsobení na myseľ jednotlivca, takže koniec koncov každý historik musí byť tendenčný. V skutočnosti to tak celkom nie je, a ako vidíme práve na dejinách, ktokoľvek môže písať a beztrestne podávať absolútne odlišný koncept a obsah dejín ako drvivá väčšina rešpektovaných historikov. Ja by som však označil aj filozofiu ako „prevodovú páku ideológie“. A práve kniha Matrix kapitalizmu je toho dobrým dôkazom.

            Zaujímavý je tiež Blahov pohľad na vnímanie kultúry súčasným človekom : „... ale ľudia ešte nedávno vedeli rozlíšiť, čo je a čo nie je kultúra – čo je a nie je umenie. Keď sa v stredoveku  opili paholci v krčme a vrieskali spolu pijanské piesne, nikto sa nikoho neusiloval presvedčiť, že produkujú kultúru. Dnes akoby medzi „kultúru!“ a „zábavu“ niekto postavil znamienko rovnosti a ľudia často nevedia rozlíšiť ani len skutočnú kultúru od šoubiznisu“

           Neviem prečo Blaha zašiel vo svojich myšlienkach až do stredoveku, pretože za jeho (symbolický) koniec sa v našich podmienkach považuje rok 1526, čo skutočne nie je celkom nedávno a akosi tak preskočil aj takmer poltisícročie vývoja spoločnosti. Povedzme si však jedno, tí paholci by boli celkom určite negramotní a okrem nejakého potulného divadla zrejme nemali žiadny styk s kultúrou. Skutočne by teda vedeli rozlíšiť čo je a čo nie je kultúra? Podľa môjho názoru by pravdepodobne nevedeli ani čo to slovo znamená. Zdá sa mi, že Blaha týmto prirovnaním dosť podceňuje človeka 21. storočia, hoci ani ja si nerobím ilúzie o kultúrnom povedomí súčasnej spoločnosti.

            V publikácii Matrix kapitalizmu je ešte množstvo názorov a formulácií, ktoré by sa dali rozoberať. Hoci som sa na predošlých riadkoch vyjadroval zväčša kriticky, bolo to najmä prostredníctvom konfrontácie s jeho statusom na sociálnej sieti. V žiadnom prípade nechcem toto dielo zavrhovať, i keď mi ako historikovi príde tendenčné. Dnešný človek má neobmedzený prístup k akejkoľvek literatúre, preto môže Blahove názory konfrontovať sa s inými filozofmi a následne zaujať vlastné stanovisko. Ináč sú myšlienky obsiahnuté v Matrixe kapitalizmu podnetné, nútia k zamysleniu a podnecujú kritiku, ktorá je vždy a stále potrebná – bez ohľadu na to, aký režim či vláda je aktuálne pri moci. Keby Blaha ostal výsostne marxistickým filozofom a vedcom, bolo by jeho hodnotenie celkom iné. No Blaha je známy ako politik, ako človek obhajujúci režim, ktorý používal presne tie isté totalitné postupy (a omnoho surovejšie), ktoré opisuje v knihe. Ak to vytýka súčasným elitám, pôsobí to nielen nepatrične, ale je to navyše zavádzajúce a nebezpečné.

          Ďalšou otázkou, ktorú sa už nebudem bližšie rozoberať, je fakt, že Blaha je 6 rokov členom parlamentu SR, nominantom vládnej strany, resp. vládnej koalície. Ak napríklad ceny bytov v Bratislave vystúpali v tomto roku na historické maximum a mladý človek nemá inú možnosť ako sa zadlžiť na 30 rokov, nemá na tom aj on svoj, hoc minimálny, podiel? Je skutočne Róbert Fico zárukou sociálnej politiky štátu, ako to Blaha tvrdí? A ďalej, ak sa odmieta podieľať na morálnom úpadku a všadeprítomnom materializme, ako môže mlčky podporovať ľudí, ktorí sa otvorene pýšia drahými autami, hodinkami, luxusným bývaním a pod.? Na tieto otázky nech si odpovie každý sám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Hlavnú stanicu v Bratislave iba plátajú. Tentoraz za tri milióny

Do mája 2019 má byť oprava hotová.

DOMOV

Dievča vraj obťažoval gréckokatolícky biskup z Košíc

Biskup Chautur obvinenie odmieta. Podrobil sa vyšetrovaniu polície.


Už ste čítali?