Brigitta - dramatizácia románu Milenky od Elfriede Jelinek

Autor: Štefan Hrivňák | 9.1.2017 o 19:37 | (upravené 9.1.2017 o 19:43) Karma článku: 1,00 | Prečítané:  212x

Krátke zhodnotenie dramatizácie hry Brigitta podľa románu Milenky od autorky s Nobelovou cenu za literatúru Elfriede Jelinek.

Dňa 21. 12. 2016 sa v priestoroch Mestskej knižnice v Bratislave na Klariskej 16 uskutočnil premiérový dramatický prednes pripravovanej hry Brigitta, ktorú podľa románu Elfriede Jelinek, Milenky, zdramatizovala Martina Majerníková Koval. Usporiadateľkami boli autorka hry spoločne s Magdalénou Čisárovou a o sprievodný program sa postarala speváčka s umeleckým menom Silvia speaks. O umelecké prevedenie pripravovanej hry sa postarali divadelné a dabingové herečky Lenka Košická, Daniela Mackovičová a Iveta Svetlíková.

Rakúska autorka románu s českými koreňmi (čo navodzuje aj jej priezvisko), ktorá v roku 2004 získala Nobelovu cenu za literatúru, v románe Milenky predstavuje tradičnú tematiku feministických autoriek a tou je nespravodlivá pozícia ženy v spoločnosti. Od toho sa však odvíjajú aj ďalšie parciálne témy, napríklad vzdelanie a vzdelávanie žien vo vlastnom sebauvedomení, funkcia muža a ženy v rodine alebo myslenie žien v tradičnej spoločnosti (tu však Jelinek predstavuje určitú konkrétnu societu). O preklad románu do slovenčiny sa postarala Jana Bžochová-Wild. Samotná knižka vyšla v malom „vreckovom“ formáte a aj počtom strán sa nejedná o rozsiahle dielo. Veľmi rušivo pôsobí absencia veľkých písmen na začiatkoch viet a pri vlastných podstatných menách, predpokladám však, že takto to už koncipovala samotná rakúska autorka.

Hneď na začiatok hodnotenia dramatizácie románu musím napísať, že z predvedeného  predstavenia som mal dobrý pocit. Podľa môjho názoru Martina Majerníková Koval vybrala to najzaujímavejšie a najpodstatnejšie z knihy, tak aby zachovala jej posolstvo. Predvedené dialógy vnášali diváka (v tomto prípade azda skôr poslucháča) do prostredia a myšlienok ženy, cez ktoré jasne vidno jej sociálne, ale aj emocionálne problémy. Za najhlbší odkaz považujem prezentáciu absurdít, ktorá je obsiahnutá v každodennom živote jednotlivca a za upozornenie na sociálne klišé v spoločnosti. Prostredie v ktorom sa odohráva dej je skôr historické, ako vsadené do súčasnosti. Hlavná hrdinka románu Brigitta pracuje v továrni, kde šije podprsenky spolu s ďalšími ženami v rovnakom sociálnom postavení. Vo fabrike na výrobu spodnej bielizne sa odohráva úvodný vstup a dialóg. Prostredie, ktoré je navodené, vo mne evokuje prelom 19-teho a 20-teho, prípadne začiatok 20. storočia. V tom čase totiž väčšina obyvateľstva prešla od hospodárenia na vlastnom pozemku, prípadne od praktizovania manufaktúry, do zamestnania sa vo veľkovýrobe. Prácu vo vzniknutých fabrikách, ktorých bolo po svete čoraz viac, vykonávali ľudia na základe rodových stereotypov (ale tiež na základe fyzických parametrov!). Práce v továrňach na výrobu výbušnín (v Bratislave bola od druhej polovice 19. storočia fabrika Dynamit Nobel) vykonávali takmer výlučne muži, zamestnané ako šičky podprseniek boli zase ženy.

Brigitta je mladá žena so slabšieho sociálneho prostredia, ktorá má plno ideálov, no je nevzdelaná a tak neschopná vnímať samu seba ako samostatného človeka schopného sebarealizácie. Chystá sa prijať rolu (dokonca o ňu bojuje!) ženy a matky v postavení hierarchicky nižšom, ako je jej vyvolený muž. O rozširovanie svojich obzorov nestojí, rovnako ako o vzdelanie, či začlenenie sa do ktoréhokoľvek ženského spolku. Keď na scénu prichádza vzdelaná Helga, aby Brigitte ponúkla tieto možnosti, prispela k jej sebauvedomeniu prostredníctvom kníh, je odmietnutá. Aj v tomto pozorovať (skôr) historický stereotyp, keď na vzdelané ženy sa pozeralo s odstupom, nechuťou, obavami a to nielen zo strany mužov, ale aj samotných žien. Brigitta si za svoj životný cieľ vyvolila manželstvo a existenciu prostredníctvom Heinza.  Hovorí, že ho miluje, ale jedným dychom vždy dodá, že Heinz je jej budúcnosť, bez neho žiadnu nemá a je na ňom úplne závislá. Verí, že prostredníctvom neho bude mať lepší život. Ona neostane pracovať v továrni, ale stane sa ženou v domácnosti, bude manželovi vytvárať láskyplné prostredie a starať sa o deti. Dúfa, že Heinz ju bude milovať, pretože ona mu dala a dá všetko. Je presvedčená o tom, že Heinz bude mať vlastnú firmu, že budú mať peniaze a budúcnosť. Jej zmýšľanie je materialistické, a v kútiku duše si hovorí, že sčasti tá firma bude patriť aj jej, veď budú s Heinzom manželia! V celom predstavení Heinz nevystupuje, taktiež ani iný muž. No vzhľadom na to, že je stredobodom Brigittinho života, ani nemusí. Pre vykreslenie jej zmýšľania a mentálneho nastavenia to skrátka nie je potrebné.

Ďalší klasický stereotyp prichádza v podobe Heinzovej rodiny. Jeho matka prijíma Brigittu s nevôľou a dáva jej veľmi otvorene najavo, že ju neprijíma ako oficiálnu Heinzovu partnerku. Tento prístup evokuje rozdiel v spoločenskom postavení, ktoré boli najmä v minulosti, dôvodom pre neakceptovanie partnera. V tomto prípade sa zrejme nejedná o inú spoločenskú vrstvu, azda len o lepšie majetkové postavenie Heinzových rodičov. Pre matku skrátka Brigitta nie je dosť dobrá. Vyvstáva však otázka: nezachovala by sa Brigitta v tejto pozícií rovnako?!

Ako som už napísal, koncepciu divadelnej hry hodnotím pozitívne. Herečky, ktoré svoj hlas prepožičali postavám, sa svojej úlohy zhostili tiež veľmi dobre. Sama autorka opisuje postavy takto: Brigitta: mladé milé a naivné dievča plné ideálov, ale aj silno zakorenených stereotypov. Možno Brigitta: žena v zrelom veku. Racionálna a zatrpknutá. Je to možno Brigitta sama po tridsiatich rokoch. Helga: mladá, sebaistá vzdelaná žena z dobrej rodiny.

Aj keď som vo svojej recenzii často pripomínal historický aspekt hry, nechcem tým naznačiť, že dnes je spoločnosť úplne odlišná. To vôbec nie, je práve hodnotným poznatkom zistenie, že aj keď v iných podobách, v zásade s rovnakými problémami sa stretávame aj dnes. Forma a spôsob môžu byť rôzne, no napriek ohromného technologickému progresu, sme spoločensky stále nevyspelí. Z hry si možno odniesť množstvo myšlienok. Za jednu z nich považujem aj získanie šťastia prostredníctvom partnera a blahobytu (!) a nie zveľaďovaním duševného vlastníctva. Práve s materialistickým spôsobom žitia sa azda nikde na svete vo vyspelých štátoch celkom nevyrovnali. Verím, že autorka hry posunie svoje dielo aj na divadelné dosky. Myslím, že by mohla byť obohatením myslenia žien, ale aj mužov v našej spoločnosti.

„Napísanie divadelnej hry podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia“


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Urážky, samochvála a bez plánu. Kam dovedie USA trumpizmus

Medzi republikánmi po týchto voľbách už neplatí konsenzus z Reaganovej éry, že strana by mala byť konzervatívna.

DOMOV

Kardiochirurg Fischer nemôže robiť ani len sanitára

K povolaniu sa bude môcť vrátiť najskôr po dvoch rokoch.

KOMENTÁRE

Štartuje nová éra Ameriky, Trump sa stáva prezidentom

Časť sveta sa bude s obavami prizerať, ako napĺňa volebný slogan.


Už ste čítali?