Rozpávky väčšinou končia šťastne a niekedy ich rozprávam ja!

Autor: Štefan Hrivňák | 8.2.2014 o 13:24 | (upravené 8.2.2014 o 17:00) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  97x

Bolo raz jedno kráľovstvo, nebolo ani za siedmymi dolami, ani za siedmymi horami, ani za siedmymi moriami, ani za siedmymi poliami... No to je vlastne fuk, kde bolo, aj tak Vám to nemôžem prezradiť a vlastne ani nechcem, myslím, že by ste mi to aj tak neuverili. Ale pokračujme ďalej v našom príbehu...

 

Kráľovstvo prosperovalo, malo vlastné vinice, (skutočne rozsiahle, v prepočte vychádzala jedna vinica na štvorčlennú rodinu), kopec pivovarov (až do doby, kým ich všetky nekúpil najväčší Kráľovský pivovar, aby mohol ako monopol určovať cenu piva v krajine) a taktiež veľký počet ovocných sadov, z ktorých vyšlo každoročne mnoho hektolitrov vysoko percentnej pálenky.

Možno ste z môjho rozprávania nadobudli pocit, že kráľovstvo rozhodne nie je krajinou abstinentov.    A nemýlite sa!

Je to kráľovstvo alkoholikov, notorikov, pri ktorých by sa sám Stalin rozplakal a utekal mame pod sukňu. Ich kráľ Jonatán bol najväčší alkoholik zo všetkých.

Kráľovnou spravil jednu stroskotanú ježibabu, ktorá bola nielen príšerne škaredá, ale bola navyše taká sprostá, že stratila knihu kúzel a zabudla čarovať.

Povrávalo sa (a ja tomu verím), že keď kráľ ráno vstal po svadobnej noci, nepamätal si nič dobrý týždeň dozadu. Keď zistil akú škratu si vzal za ženu, zachoval sa tak, ako by sa mal zachovať každý správny kráľ v tejto krajine, začal piť ešte dvakrát viac. Našťastie mal po predkoch modrú pečeň, ako všetci kráľovského rodu a neškodilo mu to až tak veľmi, ako by to škodilo bežnému poddanému.

A tak v kráľovstve mnoho rokov vládla spokojnosť a blahobyt, matky kojili deti mliekom obahatením o nejaké to promile a tak sa rodili mocní chlapci, bez náchylnosti ku chorobám a neduhom a krásne dcéry, Venuše, ktorým celý život rástli zadky a prsia, (Tu sa potvrdila teória, že z piva rastú prsia) tak ako sa to všetkým chlapom páči.

Alkohol sa stal, nie len bežnou vecou, ale priam nevyhnutnosťou a jeho prítomnosť v krvi bola pre obyvateľov kráľovstva životne dôležitá. Nula promile rovnalo sa smrť a preto najchudobnejší obyvatelia kráľovstva žobrali, aby mali na alkohol, aspoň na to najlacnejšie čučo (Existuje predpoklad, že niektorí z týchto bezdomovcov utiekli na Slovensko a túto kultúru s mohutným úspechom šíria dodnes).

 

Vedľa nášho kráľovstva alkoholikov, sídlilo kráľovstvo diametrálne odlišné. Zásadný rozdiel bol v tom, že kedysi dávno, pradávno, kráľ tohto kráľovstva, vyhlásil v celej svojej zemi prohibíciu. Kráľ, ktorí bol bratom praprapraprapraprapraprapraprapraprapraprapraotca Jonatána sa nemohol pozerať na to, že sa z jeho brata stal notorik a s ním i celá zem a tak zakázal alkohol, kým neovládol jeho aj jeho poddaných.  Kedysi dávno sa kráľovstvo abstinentov snažilo presvedčiť svojich susedov, aby prestali piť, ale stretli sa len s nepochopením a výsmechom.

V jednu noc však, keď bol mesiac v splne, priletel do krajiny Notorikov drak. Posadil sa na hradnú vežu, pod ťarchou jeho tela sa však zrútila strecha a on padol rovno do kajuty princeznej, ktorú kráľ Jonatán spolu so svojou ženou splodil (ktovie ako) v onú svadobnú noc.

Princezná však bola taká nadratá (v ten večer slávila svoje 18te narodeniny) že sa nezobudila. Drak si skontroloval krídla, či si ich nezranil a chystal sa odletieť, keď v tom si všimol vône, ktorá sa šírila celou komnatou. Jeho čuchové receptory ihneď odhalili pôvodcu „onej“ vône. Bola to kráľovská medovina, ktorú mladá princezná popíjala zo všetkého najradšej. Chvíľu váhal, ale potom ho "oná vôňa" premohla. Priblížil sa k sudu a keďže veko chýbalo, nič mu nebránilo ponoriť svoj jazyk do voňavej tekutiny. Tá chuť ho okamžite ohromila. „Veď toto je lepšie ako sex,“ prebleslo mu v tej chvíli hlavou. Uchopil celý sud a vyexoval ho za niekoľko sekúnd. Keďže však na alkohol nebol zvyknutý, okamžite mu to udrelo do hlavy a zaspal. Zobudil sa asi o dve hodiny, vonku už svitalo a princezná stále spala.

Drakovi v hlave skrsol nápad. „Kúsok odtiaľto som videl supernú jaskyňu a.... muhahahaha“ rozosmial sa v duchu diabolsky“. Zdrapil princeznú aj s posteľou a uletel s ňou. (Dala mu zabrať, mala vyše meter 80 a dobrých 95 kíl). Ako letel z hradu, všimol si, že prví obyvatelia už pomaly vstávajú a tak nachvíľu zletel, a zadelil na celú ulicu : „Každé ráno, nech my donesú 10 rôznych sudov s tekutinou čo opantá zmysly, inač vašu princeznú zjem.“ Keď to šli ľudia povedať kráľovi, ten len vykríkol : „Na“. A tak z toho ľudia vyrozumeli, že drakove podmienky rozkazuje splniť. Nevedeli však, že drak myslel konkrétne jednu tekutinu a to kráľovskú medovinu, ktorú pil noc predtým a tak mu doniesli z každého rožku trošku od kráľovského vína, cez pivo až po najtvrdší alkohol. A to bola osudová chyba. Drakovi alkohol nesmierne zachutil a začal spotrebúvavať čoraz viac a viac. Čo sa týka princeznej, tak tá si ani poriadne neuvedomila, že je v jaskyni a že je unesená, pri drakovi sa jej dostalo toľko alkoholu, že to celé považovala za bežný deň a draka za veľkého domáceho maznáčika.

Drak si pýtal čoraz viac a kráľovstvo mu to bez problémov umožnilo, až kým sa raz nezobudili a nezistili, že nemajú čo piť. Kráľ v to ráno tak strašne nadával, že by iste prekonal svetový rekord v počte vulgarizmov za 1. minútu. Ale situácia bola jasná, takmer celá produkcia kráľovstva padala na apetít Draka, ktorý sa vypracoval na alkoholika všetkých alkoholikov. Ľudia mali len toľko alkoholu, aby prežili. Pár dní trval tento bezútešný stav, keď sa kráľ rozhodol, že už sa viac na svoju ženu pozerať nebude, ani keby mal skapať a tak povolal najväčších a najsilnejších chlapov v kráľovstve (rovná sa najviac pili) a poveril ich úlohou zachrániť jeho dcéru s prísľubom nielen ruky princeznej ale aj celého tela. Zdôraznil najmä to, že hrdina dostane kľúč od jej pásu cudnosti. A tak sa hrdinovia postupne vydávali na cestu (pravda je však, že ich lákalo skôr opätovné ponorenie sa do delíria ako ruka a telo princeznej), ale s každým švárnym hrdinom to dopadlo rovnako.

Keď bohatier vstúpil do jaskyne, prefíkaný drak ho pozval na jedno, ten neodolal a ako to býva zvykom, pri jednom to neskončilo. Drak však po mnohých litroch pálenky zapitých pivom začal byť agresívny, ako trnavský fanúšik, a svojho novopečeného kamaráta zožral. Takto dopadol každý jeden muž, ktorý sa pokúsil princeznú zachrániť. Kráľ už začínal prepadať panike (vlastne jej  prepadol už druhý deň, čo sa zobudil v  stave striedmom a začal svoju manželku naháňať nožom) , keď v tom sa objavil pred panovníkom junák vo vyblýskaných teplákoch.
Kráľ Jonatán si tajomného cudzinca prezeral so záujmom, ešte nikdy nevidel človeka s tak malým pupkom, i keď hrudník aj ruky mal široké a svalnaté... „ Ty si z kráľovstva vedľa! Len oni majú také chudé telá!“ „ Máš pravdu kráľ, som z kráľovstva odvedľa, a nie som len tak  hocikto. Som sám syn kráľa, Boris Benčpresovský! Počul som o tom, čo trápi vaše kráľovstvo a prišiel som draka zabiť a princeznú zachrániť. Nie som totiž závislý na alkohole, drak to nevie a ľahko ho prechytračím. Dcéru si môžete nechať, chcem len, aby ste polovicu vašich sadov vozili k nám, kde ich využijeme ako potravu, lebo u nás sa týmto plodinám už niekoľko rokov nedarí."
Kráľovi sa veľmi nepáčila predstava, že celú polku úrody nevypáli, ale vždy to bolo mnoho násobne lepšie ako to, čo mal teraz. Chvíľku sa zdráhal, potom sa pozrel na svoju manželku a vzápätí zišiel z trónu a  stlačil  Borisovu ruku na znak dohody.

Boris sa teda vybral k jaskyni. Hneď ako vošiel, vítal ho drak s poldeci. „Poďže priateľko, poďže, som rád, že si ma prišiel navštíviť, troška si vypime a potom ti princeznú vydám, nie som žiadny barbar.“

Tak si teda štrngli, Boris s poldeci, drak so sudom rumu. No kým drak vypil celý sud, Boris len vylial poldecák za seba. „Mňam, tá ale píše a teraz do druhej nohy“. Takto to pokračovalo niekoľko hodín, kým drak nebol celkom spitý a nezaspal. Úplne triezvy Boris zobral meč a podrezal draka ako takú sviňu. Drak bol mŕtvy. Princeznú, ktorá zrejme spala už nejakú dobu, lebo mala pomerne husté strnisko, naložil na voz a doviezol do mesta. Samozrejme, ešte odrezal drakovi jazyk, aby mu kráľ uveril, že ho naozaj zabil. Ako vošiel bránami do mesta, všade ho vítal rozjasaný dav. Poddaní už nemuseli plniť alkohol do sudov a odovzdávať ich drakovi a tak sa chopili čaší a začali sa opíjať ako snáď nikdy v živote. Keď Boris predstúpil pred kráľa a hodil mu k nohám jazyk draka, kráľ šťastím zajasal a s ním aj poddaní ktorí boli všade vôkol. „Toto je slávnostná chvíľa, otvorte ho“, povedal kráľ. Zrazu sa z balkónu nad ním vynorila obrovská fľaša šampanského, ozvala sa strašná rana a všetkých obliala bublinková tekutina. Najviac to schytal práve Boris. Všetci sa začali radovať a tancovať, iba Boris sa tváril smutne. Bol na alkohol alergický, ochorel a skapal.

Život v kráľovstve sa vrátil do starých koľaji, na dohodu s mladým Borisom kráľ dávno zabudol a bol rád, že má opäť skreslený pohľad na svoju ohyzdnú manželku. . .

Chápete už prečo Vám, nemôžem, prezradiť, kde to kráľovstvo leží a ako sa volá? Skončili by ste ako oni ! A ešte niečo : Na zdravie !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Rád si z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?